Peknú nedeľu prajem. Ja si ju ani zďaleka neužívam, blbé počasie, zajtra škola. Mám 100 chutí zaspať a zobudiť sa až cez prázdniny. Neznášam to tam, neznášam školu. Viem, že zniem ako 13 ročný pubertiak, ale ja už proste nemôžem, cítim v tom toľko obmedzení, stále sa iba učím. Sobota a nedeľa vždy odbyjú rapídnou rýchlosťou a potom pondelok až piatok, to trvá večne. Momentálne mám úplne znechutenú náladu, najradšej by som bola doma. Už sa tým učiteľom nedokážem ani pozrieť do ksichtu, nenávidím to tam. Ale je smutné, že som to nechala zájsť až sem, mám vážne dosť veľký odpor k škole (ale nie k učeniu, aj tak sa všetko učím doma). Pripadám si, že som stále doma, v škole, na tréningoch, s priateľom. Že môj život nikam nesmeruje, je to jeden veľký stereotyp, ktorý sa stále len opakuje. Chcela by som robiť veľa vecí, spoznať nových priateľov, ísť sa zabávať. Ale deň má iba 24 hodín a ja to nestíham, mám tréningy, školu... Mám sny, predstavujem si svoj dokonalý život, ale v skutočnosti som len obyčajná, prídem si taká asociálna, závislá na kontrole jedla, na športe. Neberte to tak, že mám depresiu, iba som sa potrebovala vypsať. Obdivujem ľudí, čo dokážu všetko vidieť iba pozitívne, čo dokážu byť nadšený, optimistický, šťastný, bezstarostný. Snažím sa taká byť, ale je to pre mňa nesmierne ťažké. Ale snažím sa tešiť z maličkostí, zo všetkého. Ale uvedomujem si, že mj život je stereotyp, chcelo by to zmenu. Ale akú? Nič ma nenapadá. Čítam si svoj starý diár v mobile, kde som mala svoje ciele (asi 2 roky do zadu) a mám tam:
CHCEM BYŤ KONEČNE ŠŤASTNÁ!
Ale časom som si uvedomila, že všetky tieto veci sú mi na nič, ani ich nepotrebujem. Chcem byť len šťastná. Ale kedy to bude, dočkám sa niekedy? Myslela som si, že mám najlepšiu kamarátku, ale s odstupom času som zistila, že vlastne ona už ma snáď ani za kamarátku neberie. Prečo som tak sama? A prečo niesom šťastná? Chcem to zmeniť, ale musím začať od seba. Musím zmeniť prístup, asi je chyba vo mne. Prepáčte za tento výkec, ale potrebovala som to..
Celkem ti rozumím. Taky si plánuji, co všechno bych měla změnit, abych byla "šťastnější". Ve skutečnosti jsou ale mnohem důležitější jiné věci - změnit sama sebe a svůj přístup k okolí. Dokonalá postava, pleť ani oblečení nás šťatsný život nezajistí :)
OdpovedaťOdstrániťJinak jen tak mimochodem...ta fotka nahoře je z internetu nebo jsi to ty? :)
Naplánovat štěstí nejde, právě naopak, příjde samo. Jak jsi kdysi psala, peníze nejsou všechno a štěstí nepřinesou ,.. Ale ty máš štěstí i v jiných podobách - třeba v přítelovi .. a kamarády jestli chceš taky najdeš.. Ale asi tě to bude něco stát, budeš muset v něčem trochu povolit.. Přijde mi že jsi perfekcionista a potřebuješ mít samé jedničky .. ok, já ti to neberu (možná trochu obdivuju :D) .. ale vlastně se ptám , k čemu? K čemu se denodenně učit a mít samé jedničky, proč si někdy neoddychnout neudělat si volno a jít třeba za přáteli a nebo si jen tak udělat volno pro sebe? .. zkus to, třeba to půjde.
OdpovedaťOdstrániťZkus nebýt tak zásadová a zkus nakopnout trochu ten stereotyp :) nabije tě to novou energií a hlavně pozitivní ! :)
Ahoj, veľmi dobre viem ako sa asi cítiš, sama mávam také obdobia..Ale vtedy mi pomôže opýtať sa samej seba, čo robím preto aby som bola šťastná? čo som dnes pre to urobila aby som si splnila sny?- pre mňa je to veľká motivácia..Ale dávať si ciele že budem šťastná, keď budem pekná, budem mať vysnívanú postavu, nemá význam, lebo tieto hodnoty ťa nikdy neurobia hodnotným človekom a nikdy nebudeš vo svojich očiach dosť chudá alebo krásna..Je dôležité prijať seba aká si a ukázať svoju tvár všetkým ostatným nech sú ich reakcie akékoľvek, byť vyrovnaná sama zo sebou, mať zo seba dobrý pocit, že mám nejakú hodnotu (a tou hodnotou nie je moja hmotnosť alebo miery) byť zdravá a silná a vychutnávať si život a to šťastie príde samo..
OdpovedaťOdstrániťKlaudy, moc Ti držím palce a přeju, ať si ze svého života uděláš přesně takový život, jaký sis vždycky přála, ať brzy najdeš štěstí a žiješ vyrovnaně a pohodově :* a děkuji za všechno... :)
OdpovedaťOdstrániťHannie* (http://thinenough.blog.cz/)
Zlato či Amurika, alebo Kiyomi stále som to ja, mne to nevadí :) som zvyknutá aj na to aj na to keby nenapíšeš ten druhý komentár tak ani si to nevšimnem :D a šťastná budeš určite ! aj ja som prišla o najlepšiu kamarátku a som sama ale hľadám nových priateľov a dávam šancu každému kto by mohol mať raz miesto v mojom srdci, len som hrozne vyberavá a preto to je troška problém, ale každý má právo na niake kritériá na priateľov.... :)
OdpovedaťOdstrániťAhoj, škoda, že tu nemáš přihlášení k odběru.. Číst tenhle článek bylo jako bych to psala já. Jsem v maturitním ročníku a mám naprosto stejný pocit (právě ze školy).. Teď jsem byla na 4 týdny doma s mononukleózou, sice to bylo opravdu hrozné a už nechci, aby mi bylo tak špatně, ale to, že jsem nemusela vidět ty lidi, to bylo jako vysvobození!!! Nemůžu se dočkat, až to skončí! Doufám, že to i tobě rychle uběhne.. Držím palce a nenech se nikým vyprovokovat.
OdpovedaťOdstrániťSeiwaa
Zvu tě taky na svůj blog www.rockingbody.blogspot.cz